Cestoviny a CKD
Keď sa povedia „cestoviny“, na myseľ vyskočia kúsky vysušeného a potom uvareného cesta a zároveň obľúbená príloha mnohých jedál. Napriek tomu, že nejde o pôvodne lokálnu potravinu, tešia sa cestoviny obľube u väčšiny Čechov. Pôvodne pochádzajú z ďalekej Číny a zmienky o nich sú staré až tritisíc rokov pred naším letopočtom. Skutočne ich v Európe preslávilo až Taliansko, s ktorým sú cestoviny najčastejšie spájané.
Hlavné jedlo, príloha, závarka do polievok. Zapekané, varené alebo smažené. Slané či sladké. To všetko sú cestoviny. Je ich tiež na výber celý rad, čo sa týka tvarov. Z nutričného pohľadu je však najdôležitejšie delenie cestovín podľa zloženia múky, z ktorej sa pripravujú, a tiež podľa obsahu vajec. Pri ochorení obličiek sa musíme zaujímať o zastúpenie bielkovín, draslíka a fosforu. Oproti bežným zásadám zdravej výživy sú paradoxne predovšetkým v neskorších štádiách ochorenia obličiek semolinové a celozrnné cestoviny pre vysoký obsah draslíka a bielkovín nevhodné.
Těstoviny „al dente“
Cestoviny sa vkladajú do vriacej vody a čas varu sa mení podľa ich druhu. Na domácu prípravu je vždy na obale návod, koľko minút je potrebné porciu variť. Na trhu sú aj expres cestoviny, ktorých príprava trvá len 2 minúty. Podobne rýchle to je aj s kuskusom, ktorý sa v podstate len horúcou vodou zaleje. Kuskus patrí v posledných rokoch k veľmi rozšírenému druhu cestovín. Je nenáročný na prípravu a dá sa z neho pripraviť tak hlavné jedlo, ako aj využiť ho do závarky či na šalát. Kúpiť sa dá aj v nízkobielkovinovom variante.
Keď pripravujete cestoviny, rozhodne by nemali byť rozvarené a úplne mäkké. Taliani ich varia takzvane na zhryz, teda „al dente“. To znamená, že po zahryznutí do cestoviny cítite vnútri tvrdší „stred“. Výhodu to má tiež v tom, že oproti rozvareným a mäkkým cestovinám majú nižší glykemický index a po ich zjedení sa energia uvoľňuje postupne a človek sa cíti dlhšie sýty.
Takže vieme, odkiaľ cestoviny pochádzajú, aké druhy sú pri ochorení obličiek vhodné a tiež ako ich správne pripraviť. Na rade je zvolenie veľkosti porcie, ktorá, samozrejme, závisí od toho, aký druh sme zvolili. Všeobecne nám môže pri ich príprave pomôcť pravidlo „nie viac než 120 g“, teda množstvo, ktoré by sme pri príprave jedál nemali na jednu porciu prekročiť. Váži sa pred tepelnou úpravou.
Recepty
Ceny sú orientačné platné k 20. 4. 2020.
Mgr. Miroslava Matějková
nutričná terapeutka
DIÉTA pri chronickej chorobe obličiek