Rozhovor s výživovým terapeutom

Nízkobielkovinová diéta, čo to vlastne je? Rozhovor s Danou Sasákovou – výživovým terapeutom.

Nízkobielkovinová diéta, čo to vlastne je?

Pre koho je nízkobielkovinová diéta určená?

Nízkobielkovinová diéta je určená pacientom, ktorí majú chronické ochorenie obličiek. U týchto pacientov sa funkcia obličiek (očisťovacia, filtrovacia atď.) znižuje a časom môže dôjsť k úplnému zlyhaniu tohto orgánu.

Obličková nedostatočnosť, čiže obmedzená funkcia, sa prejavuje hromadením odpadových látok, čo môže spôsobiť ďalšie zdravotné komplikácie (málokrvnosť, vysoký krvný tlak, poruchy zloženia krvi atď.). Aby sa znížili nežiaduce komplikácie a obličky si zachovali svoju funkciu čo najdlhšie, je potrebné dodržiavať konzervatívnu liečbu. Táto liečba spočíva vo forme medikamentóznej a vyžaduje tiež úpravu stravovania.

Prečo je pri chronickom ochorení obličiek a konzervatívnej liečbe dôležitá úprava stravovania?

Výživa je dôležitou súčasťou liečby tohto ochorenia. Môže spomaliť progresy ochorenia tak, aby dialyzačná a transplantačná liečba bola, pokiaľ možno, až úplne poslednou nevyhnutnosťou.

Diéta sa teda stáva súčasťou terapeutického opatrenia. Má za úlohu nezaťažovať choré obličky, optimalizovať nutričný stav pacienta, predchádzať malnutrícii (podvýžive), zlepšiť kontrolu tekutín, udržať elektrolyty v prijateľnom rozmedzí a v neposlednom rade zachovať čo najkvalitnejší život.

Prečo práve nízkobielkovinová diéta?

Pri trávení bielkovín sú obličkami vylučované odpadové látky (močovina, amoniak atď.). Ak je bielkovín mnoho, obličky sú preťažované a poškodzované. Ak pacient trpí chronickým ochorením obličiek, mal by byť jeho hlavný cieľ obličkám uľahčiť. Preto je súčasťou liečby nízkobielkovinová diéta.

Pokiaľ je činnosť obličiek obmedzená a množstvo prijatých bielkovín zo stravy by zostalo bezo zmeny, tak by sa tieto odpadové látky hromadili v krvi a mohli by spôsobiť ďalšie zhoršovanie funkcie obličiek aj ďalšie zdravotné komplikácie.

Pokiaľ mám dodržiavať nízkobielkovinovú diétu, nie je teda najlepšie bielkoviny úplne zo stravy vyradiť?

Nie, bielkoviny patria k základným živinám. Sú zdrojom energie a potrebujeme ich ako základné stavebné látky ľudského tela. Ďalej sú dôležité pre tvorbu enzýmov, hormónov, obranyschopnosť, hojenie rán a ďalšiu činnosť mnohých orgánov.

Kvalitu bielkovín určuje zastúpenie aminokyselín, z ktorých sú jednotlivo zložené. Podľa počtu aminokyselín rozdeľujeme bielkoviny na plnohodnotné a neplnohodnotné. Pretože bielkoviny prijímame iba stravou (iným spôsobom si organizmus túto živinu nedokáže vytvoriť), je pri zostavovaní nízkobielkovinovej diéty nutné klásť dôraz hlavne na výber potravín s vysokou biologickou hodnotou (t. j. mäso, hydina, mliečne výrobky). Z celkového denného príjmu bielkovín by teda práve plnohodnotné bielkoviny mali v strave prevažovať (50 – 70 %) a zvyšok by mal byť doplnený o neplnohodnotné bielkoviny (napr. o zemiaky, strukoviny, obilniny, bezlepkové potraviny atď.)

Musíme však mať vždy na pamäti, že pri plánovaní diéty sa musí hodnotiť celkový stav pacienta a riziko podvýživy.

Preto k nevyhnutnostiam liečby patria pravidelné kontroly stavu výživy, a to za pomoci klinických a laboratórnych vyšetrení.

Ide v nízkobielkovinovej diéte iba o zníženie príjmu bielkovín?

Nie. Je potrebné zdôrazniť, že je nutná optimalizácia nutričného príjmu všetkých živín. U pacientov s konečným štádiom chronického ochorenia obličiek sú výživové opatrenia zásadné. Je dôležitý aj adekvátny energetický príjem, tzn. 30 kcal/kg telesnej hmotnosti, aby bola udržaná optimálna telesná hmotnosť.

To znamená, že v rámci nízkobielkovinovej diéty musí byť zaistený dostatok jedla a kalórií, aby bielkoviny neboli použité ako energetický zdroj.
Diéta by ďalej mala byť vyvážená aj z pohľadu príjmu ovocia a zeleniny, vlákniny a iných minerálnych látok. Zásadou diéty je pestrosť, pravidelnosť, farebnosť a kvalita.

Na čo ďalšie je dôležité dávať si pozor?

Ďalšia príčina, ktorá môže zvyšovať riziko srdcového zlyhania, je nerovnováha hladín draslíka v krvnom sére, preto je nutná pravidelná kontrola. Pri vysokých hladinách je nutné obmedziť príjem niektorých druhov ovocia a zeleniny a naopak, pri nízkych hodnotách zvýšiť príjem potravín bohatých na draslík (napr. paradajky, sušené ovocie, pomaranče atď.).

VÁPNÍK
Diéta s nízkym obsahom bielkovín obsahuje málo vápnika. Pre dosiahnutie odporúčaného príjmu 1,5 – 2,0 g je nutné ho doplňovať formou tabliet.

SODÍK
Táto minerálna látka je významná v regulácii rovnováhy tekutín. Pri zníženej funkcii obličiek a zvýšenej spotrebe soli a skrytej soli (napr. v údeninách, syroch, pečive atď.) môže dochádzať k vysokému krvnému tlaku, opuchu pľúc, končatín atď.

TEKUTINY
Príjem tekutín by mal byť v rovnováhe s výdajom tekutín. Povolený objem tekutín vám povie lekár a vhodný výber tekutín odporučí nutričný terapeut.

VITAMÍNY
Vhodné vitamíny je nutné vybrať s lekárom. Najčastejšie sa doplňujú vitamíny rozpustné vo vode a naopak, vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E, K) sa nedoplňujú.

Aké sú najčastejšie chyby pri nízkobielkovinovej diéte?

Medzi najčastejšie chyby by som asi menovala nerovnomerný príjem bielkovín a uprednostnenie rastlinných bielkovín pred živočíšnymi. Prevaha polotovarov, instantných potravín a potravín z rýchleho občerstvenia pred domácou stravou. Nedostatočný príjem tekutín.

Veľmi často však pacienti neporozumejú diétnym úpravám alebo dokonca nechcú zmeniť súčasnú životosprávu.

Aký je cieľ nízkobielkovinovej diéty?

Hlavným cieľom je mať potrebný plán s presnými nutričnými požiadavkami na príjem energie, živín, minerálií, tekutín. Ďalším cieľom je, aby pacient získal a porozumel dôležitosti diétnych opatrení a aby oddialil výskyt ďalších komplikácií a predĺžil si obdobie kvalitného plnohodnotného života bez dialyzačnej liečby.

Aký je váš tip, aby bolo reálne nízkobielkovinovú diétu dlhodobo dodržať?

Aby diéta bola čo neúčinnejšia, je potrebné dodržiavať určité pravidlá, ktoré by zhrnula do niekoľkých bodov:

• Počúvať odporúčania lekára (nefrológa), nutričného terapeuta.
• Užívať len lieky, potravinové doplnky, ktoré vám boli naordinované.
• Snažiť sa stravu rozdeliť do niekoľkých denných dávok so zachovaním príjmu energie a všetkých živín, minerálií, podľa aktuálnych potrieb.
• Vyberať len potraviny, ktoré vám odporučil nutričný terapeut.
• Tolerancia rodiny, ktorá bude nielen nápomocná pri príprave pokrmov, ale bude tiež motivovať k disciplíne.
• A v neposlednom rade všetky zmeny vo svojom zdravotnom stave a v životospráve hlásiť lekárovi.

Ako ostatní pacienti túto liečbu zvládajú?

Zhrnula by som to asi takto – pacienti s obmedzenou funkciou obličiek sa chcú cítiť čo najlepšie a chcú čo najviac zachovať kvalitu svojho života, tak aby ich ochorenie čo najmenej ovplyvňovalo vo svojich koníčkoch, záujmoch, ale aj práci.

Podľa doterajších skúseností viem, že čím skôr pacienti začnú s úpravou stravy a životosprávy, tým menej majú problémy neskôr.

Vždy však záleží na každom z vás, ako sa k liečbe, odporúčaným zmenám stravy a životnému štýlu postavíte. Je veľmi dôležité, aby ste všetkému dobre rozumeli a nebáli sa opýtať, čo sa s vaším organizmom môže stať alebo čo sa s ním deje. Preto sa zaujímajte, hľadajte, diskutujte, oslovujte vášho lekára a nutričného terapeuta. Sme tu pre vás a aj my chceme mať čo najviac spokojných pacientov bez komplikácií.

Dana Sasaková
nutričný terapeut