Líbí se Vám článek?Fosfor – kľúč k dlhovekosti?
Fosfor je prvok dôležitý pre všetky živé organizmy, spolu s vápnikom tvorí významnú súčasť ich tela, od vtáčieho vajca až po ľudskú kostru. Význam fosforových zlúčenín v živej prírode vzrástol najmä po tom, ako sa život presunul z mora na pevninu, teda niekedy na konci prvohôr. Tvory žijúce na zemi potrebovali pevnejšiu kostru, pretože neboli nadľahčované vodou, a pevnú schránku pre vývoj oplodneného vajíčka. V časoch, keď bola hlavným problémom ľudstva nedostatočná výživa, sa vyskytovali choroby spojené s nedostatkom fosfátov. V súčasnosti je fosforu v strave skôr nadbytok. Príčinou je predovšetkým konzumácia podstatne väčšieho množstva bielkovín, ktoré obsahujú prírodný fosfor. Navyše sú dnes priemyselne upravované potraviny „obohacované“ fosforom v podobe potravinárskych aditív, inak známych ako „éčka“. Veľká časť látok pridávaných do potravín na predĺženie ich trvanlivosti, udržanie stálej farby, konzistencie alebo iných vlastností, sú práve fosfátové zlúčeniny. Na obaloch sa skrývajú pod kódovým označením E plus trojmiestne číslo, napr. E 338.
Za normálnych okolností človek každý deň prijme okolo 1 gramu fosforu a približne rovnaké množstvo tiež vylúči, približne 2/3 močom a 1/3 stolicou. Z tohto dôvodu bol problém nadbytočného fosforu objavený prvýkrát u tých, ktorí majú s vylučovaním fosforu problém. To sú chorí so zlyhaním obličiek liečení dialýzou. Náhrada obličky pomocou dialýzy sa obvykle vykonáva 3× týždenne 4 hodiny, čo stačí na vylúčenie mnohých odpadových látok, ale nie fosforu. Zvyšovanie frekvencie alebo predlžovanie dialýz je všeobecne nepopulárne, preto musia pacienti na dialýze užívať viazače fosfátov. Asi pred 20 rokmi sa ukázalo, že vysoká hladina fosforu v krvi dialyzovaných pacientov je rizikovým faktorom pre najrôznejšie srdcové a cievne komplikácie. V modernej medicíne sa vžila poučka, že človek je taký starý, aké sú staré jeho cievy. A cievy dialyzovaných pacientov starnú v prostredí s vysokou koncentráciou fosforu omnoho rýchlejšie ako u ľudí, ktorí dialýzu nepotrebujú. Starnutie ciev znamená stratu pružnosti ich steny, odborný termín ateroskleróza je odvodený od gréckeho slova skleros = tvrdý.
Škodlivosti fosforu si je príroda vedomá, a preto vytvorila silné mechanizmy zaisťujúce obranu pred nadbytočným fosforom. S trochou fantázie si môžeme predstaviť, že príroda má strach z fosforu a robí všetko preto, aby bola koncentrácia fosforu v krvi držaná v prijateľnom rozmedzí. Táto zákonitosť platí v celej živočíšnej ríši. Z priemernej dĺžky života jednotlivých živočíšnych druhov môžeme odvodiť ich hladinu fosforu v krvi. V skutočnosti je asi závislosť obrátená a čím je u niekoho hladina fosforu vyššia, tým kratšieho veku sa obvykle dožíva. Drobné hlodavce, ako sú myši alebo potkany, majú hladinu fosforu relatívne vysokú a dožívajú sa medzi cicavcami najkratšieho veku. Zvieratá s vyšším priemerným vekom majú obvykle nižšiu hladinu fosforu v krvi, najnižšie hodnoty boli zaznamenané u ľudí, ktorí sa dožili 100 rokov.
Iba nedávno boli objavené mechanizmy, ktoré nás ochraňujú pred nadbytočným fosforom. V tele stavovcov existuje hormonálny systém, ktorý zaisťuje zvýšené vylučovanie fosforu v situácii, keď príjem prevyšuje obvyklé hodnoty. Jednou jeho súčasťou je hormón klotho, ktorý sa tvorí v obličkách a zvyšuje ich vylučovanie fosforu. Klotho bola v gréckej mytológii sudička, ktorá tkala niť života. Použitím tohto mena chceli vedci zdôrazniť spojitosť vylučovania fosforu s dlhovekosťou. Druhý hormón sa tvorí v kostiach a bol dlho považovaný za regulátora väzivového tkaniva, odtiaľ jeho trochu tajomný názov FGF 23. Neskôr sa ukázalo, že je schopný prenášať informáciu o množstve fosforu, ktoré sa dostáva do organizmu s potravou. Klotho a FGF 23 dokonale spolupracujú a pomáhajú udržiavať správnu hladinu fosforu. Po fosforových „hodoch“ sa zvýši hladina FGF 23, ten odovzdá informáciu klothu v obličkách, zvýši sa vylučovanie fosforu a tým je zaistená ochrana pred jeho nadbytkom.
So životom na dialýze prírodné mechanizmy nepočítali vôbec, takže pri zlyhaní obličiek sa tvorí maximálne množstvo FGF 23, ktorý sa snaží v tom čase už nefunkčné obličky vybičovať k maximálnemu vylučovaniu fosforu. Pôvodne užitočný hormón FGF 23 má však pri vysokých koncentráciách nežiaduce účinky, ktoré chorého poškodzujú.
V USA zistili zaujímavú skutočnosť – čím bohatší ľudia, tým nižšia hodnota FGF 23. Keď bol tento jav analyzovaný, ukázalo sa, že ľudia s nízkymi príjmami sú najčastejšími konzumentmi výrobkov rýchleho občerstvenia a priemyselne spracovaných potravín. Tieto výrobky obsahujú najviac pridávaných látok na báze fosforu. U nás to neplatí pre rýchle občerstvenie, no pre spracované potraviny určite áno. Ak sa chceme vyhnúť zbytočne vysokému príjmu fosforu, je vhodné čo najmenej používať priemyselne spracované potraviny a čo najviac jedál pripravovať doma, z čerstvých surovín. Pred časom sme v spolupráci s Vysokou školou chemicko-technologickou v Prahe stanovili obsah fosforu v bežných potravinách na českom trhu. Rozdiely sú obrovské, spracovanie potravín môže navýšiť množstvo fosforu rádovo až v stovkách percent.
Fosfor je teda akýmsi kľúčom k dlhovekosti.
Prvé pokusy na laboratórnych myškách ukázali, že podávanie klotha v injekciách môže predĺžiť ich život. Od tohto pokusu nás čaká ešte dlhá cesta k využitiu klotha u človeka. Zatiaľ bude stačiť, keď si všetci budeme dávať pozor na príjem fosforu v diéte.
MUDr. Petr Táborský