
Kedy nízkobielkovinovú diétu skôr nedržať?
Už Hippokrates (460 – 377 pr. Kr.), nazývaný „otec medicíny“, povedal: „Nech je tvoje jedlo tvojim liekom a tvoj liek nech je tvojim jedlom.“. Tak ako doteraz neexistuje žiadny univerzálny všeliek, nie je ani žiadna univerzálna diéta, ktorá by bola vhodná pre každého. Platí to tiež o nízkobielkovinovej diéte – sú aj situácie, keď môže neprimerané obmedzenie bielkovín byť skôr na škodu ako na prospech.
Príkladom takej situácie môže byť už existujúca podvýživa. Častou a závažnou príčinou zhoršeného stavu výživy bývajú napríklad nádorové ochorenia alebo vlečúce sa zápaly. Podvýživu nemusí byť úplne ľahké odhaliť bez odberu krvi. Ďalej sa využíva sledovanie hmotnosti a niektorých ďalších parametrov v čase – napríklad obvodu paže. Zložitá môže byť situácia pri osobách s nadváhou, keď podvýživu maskuje zvýšené množstvo telesného tuku. Tento stav sa odborne nazýva „sarkopenická obezita“ a pre svojho nositeľa predstavuje značné riziko.
Niekedy na podvýživu upozorní až jej komplikácia – napríklad zhoršené hojenie rán, srdcová slabosť, častejšie infekcie, apatia, poruchy sústredenia alebo hnačky.
Podvýživa sa nevyhýba ani ľuďom so zhoršenou funkciou obličiek. Môže k nej viesť samotné ochorenie obličiek – s postupujúcou chorobou dochádza k zhoršovaniu chuti do jedla a nahromadenie splodín látkovej premeny celkovo nepriaznivo ovplyvňuje fungovanie organizmu.
V pokročilom štádiu ochorenia obličiek sú poruchy chuti veľmi časté. K zhoršeniu stavu výživy však môžu viesť aj iné choroby, napríklad zle liečená cukrovka, alebo už spomínané nádorové ochorenia alebo vlečúce sa zápaly.
Pri rozvoji podvýživy by mohla nevhodne zvolená nízkobielkovinová diéta viesť k zhoršeniu stavu. Preto sa vyplatí v každom prípade poradiť s lekárom. Pokiaľ sú ľudia s chorými obličkami sledovaní nefrológom, nemalo by k prehliadnutiu podvýživy dôjsť, pretože sledovanie stavu výživy je súčasťou nefrologickej starostlivosti. Ľuďom s podvýživou potom nefrológ neodporučí nízkobielkovinovú diétu, ale bude po príčine takého stavu pátrať. Tiež navrhne spôsob, ako stav výživy zlepšiť. V zložitejších prípadoch potom zaistí vyšetrenie odborníkom na výživu – dietológ, nutricionista alebo nutričný terapeut.
Inou situáciou, kedy by mohla nevhodne riešená diéta s obmedzením bielkovín uškodiť, je nestabilná cukrovka 1. typu. Ľudia s diabetom prvého typu musia potraviny s obsahom cukrov prijímať len v presne danom množstve, inak by mohlo dôjsť k prudkému zvýšeniu hladiny krvného cukru a k vážnym komplikáciám. Energiu z chýbajúcich cukrov potom pomáhajú zvýšiť bielkoviny v strave a nie je potom také ľahké ich v potrave obmedziť.
Nízkobielkovinová diéta tiež už nie je obvykle na mieste, pokiaľ bolo potrebné začať s očisťovaním krvi pomocou dialýzy. Po začatí tejto liečby sa väčšinou diétne obmedzenia zmiernia.
Aj v prípade nízkobielkovinovej diéty teda platí, že neexistuje univerzálne riešenie vhodné úplne pre všetkých, a že sú situácie, keď je potrebné zostaviť individuálnu diétu šitú na mieru.
MUDr. Jan Vachek