Prechladnutie - vhodné tipy pre pacientov s CKD

Prechladnutie - vhodné tipy pre pacientov s CKD

S jesenným ochladením prichádza každoročne vlna nachladnutí. Chladné rána aj večery registrujeme už v priebehu augusta, ale väčšinou až príchod sychravého jesenného počasia nás pristihne nedostatočne oblečených. K šíreniu viróz potom navyše prispieva taktiež to, že začíname tráviť viac času vo väčšom počte v uzavretých vnútorných priestoroch.

Čo je to nachladnutie

Nachladnutím obvykle myslíme viac než len obyčajné prechladnutie a následnú nádchu (odborne rinitídu, teda vírusový zápal sliznice nosovej dutiny a nosohltana). Tento pojem zahŕňa taktiež často zápal v oblasti hltana a hrtana – teda v horných dýchacích cestách. Zápal sa potom ľahko a rýchlo šíri do priedušnice a priedušiek. Ani zápal pľúc nie je výnimkou. To už však hovoríme o zápale v dolných dýchacích cestách (hranicou sú hlasivkové väzy), a teda o vážnejšej situácii, a o tom inokedy. V tomto článku sa zameriame na zápaly horných dýchacích ciest, s ktorými by sme si v prevažnej väčšine prípadov mali vedieť poradiť doma sami, prípadne si vystačiť s voľne predajnými prípravkami z lekárne.

Ako nachladnutie vzniká

Ako z názvu vyplýva, často mu predchádza prechladnutie a následné celkové oslabenie organizmu, ktoré uľahčí prienik vírusov. Avšak nie vždy je to tak. Nádcha je najčastejším infekčným ochorením vôbec a jej vznik môže byť spôsobený len samotným kontaktom s chorou osobou. Ide teda o virózu šíriacu sa kvapôčkovou infekciou (teda vzduchom vo forme miniatúrnych kvapôčok obsahujúcich vírusové častice, ktoré postihnutá osoba buď vdýchne, alebo prehltne). V kolektíve je nádcha značne infekčná a šíri sa veľmi rýchlo a ľahko. Nakaziť sa dá taktiež kontaminovanými predmetmi, najinfekčnejším predmetom býva vysmrkaná vreckovka. Najväčšie nebezpečenstvo prenosu na zdravú osobu je v prvých troch dňoch od prepuknutia ochorenia. Najčastejší pôvodca je rinovírus, ale vírusov spôsobujúcich nádchu sú stovky. Dokonca nezriedka môže ísť o infekciu viacerých vírusov naraz.

Príznaky

Rozvoju nádchy predchádza obvykle pocit zvýšenej únavy, častejšie kýchanie, môže byť prítomná zimomravosť. Následne sa typicky pridáva pálenie v hrdle, zapchatý nos, bolesť hlavy, kĺbov, svalov, zvýšená teplota. Sekrécia z nosa je spočiatku vodnatá a nehojná, hlien je priehľadný. Neskôr sa množstvo hlienu zväčšuje, sekrét je hustý a žltý. Môže dôjsť taktiež k začervenaniu a páleniu očí alebo zaľahnutiu uší. S určitým oneskorením obvykle vzniká kašeľ (nie vždy). Ak dominuje suchý kašeľ s horúčkou a vyčerpanosťou, ide s najväčšou pravdepodobnosťou skôr už o chrípku, ktorá môže mať u niektorých osôb veľmi vážny až fatálny priebeh.

Stanovenie diagnózy

Stanovenie diagnózy nebýva náročné ani pre laika. Vzhľadom na to, že nádcha postihuje človeka veľmi často, niekedy aj niekoľkokrát do roka, príznaky každý bezpečne pozná. Pozornosť si zasluhuje skôr situácia, keď sú prítomné vysoké horúčky, kašeľ s vykašliavaním hnisavého hlienu (žltozelený až zelený), bolesti na prsiach alebo dýchavičnosť. V tomto prípade je na mieste návšteva lekára a liečba pod jeho vedením (často sú nutné antibiotiká a lieky na predpis). Takisto pri ťažšom zápale vedľajších nosových dutín alebo pri angíne. Chorý človek by si teda mal doma zmerať teplotu, mal by sledovať vzhľad hlienu a aspoň zbežne prezrieť hrdlo pri bolesti v krku a zhodnotiť, či je prítomné len začervenanie, alebo či sú na krčných mandliach alebo v hrdle belavé povlaky, ktoré by svedčili o angíne, a teda o nutnosti antibiotickej liečby. Hvízdavý zvuk v hrudníku pri dýchaní svedčí o zápale priedušiek.

Komplikácie

Nepríjemnými komplikáciami nádchy sú zápal vedľajších nosových dutín a zápal stredného ucha. Obe komplikácie súvisia so zlou ventiláciou týchto dutín pri zápale (upchatý nos a dýchanie ústami – pozri ďalej, obmedzená funkcia Eustachovej trubice spájajúcej nosohltan a stredné ucho), čím sa uľahčí šírenie infekcie. Ďalej môže dôjsť k prestupu zápalu do dolných dýchacích ciest a do pľúc.

Prevencia

Prevencia vírusových ochorení je problematická a dalo by sa povedať, že úplná neexistuje. Je však známe, že ochorenie ľahšie prepukne u osôb so zvýšenou fyzickou či psychickou záťažou, ktorá nie je dobre kompenzovaná. Inými slovami – nedostatočný odpočinok, zlá životospráva či nadmerný dlhodobý stres oslabuje organizmus a zvyšuje náchylnosť k nákaze. Dbáme na primerané oblečenie k počasiu (ani nie veľmi teplé, prepotenie a následné prechladnutie je rovnako zlé ako nedostatočné oblečenie). Určitou formou prevencie je ohľaduplnosť chorej osoby voči svojmu okoliu. Tým sa myslí časté umývanie rúk (netreba používať dezinfekciu, postačí mydlo a teplá voda), dávanie si ruky (alebo ešte lepšie vreckovky) pred ústa pri kašli alebo kýchaní a, samozrejme, ideálne, ak je to možné, zostať doma v prvých „najkritickejších“ dňoch choroby, a to hlavne v prípade osôb pracujúcich alebo pohybujúcich sa vo väčších kolektívoch (napr. školy, kancelárie). V súčasnosti sa neodporúča preventívne užívanie vitamínových doplnkov stravy, skôr sa kladie dôraz na pestrú a zdravú stravu s dostatkom ovocia a zeleniny. U chorej osoby však môže podávanie vitamínu C viesť k rýchlejšiemu uzdraveniu. V rámci prevencie sa nedá nezmieniť pravidelné očkovanie proti chrípke, hoci v tomto článku sa priamo chrípkou nezaoberáme. Očkovanie má nepochybne význam u starších osôb (nad 65 rokov veku) a/alebo trpiacich chronickým liečeným ochorením vrátane chronického ochorenia obličiek. Očkuje sa každoročne na jeseň pred chrípkovou sezónou a očkovanie je hradené na základe podmienok stanovených zdravotnými poisťovňami.

Liečba

Základ liečby stojí na fyzickom odpočinku, dostatku tekutín a liečbe príznakov. Pri zvýšenej teplote by mal chorý viac-menej ležať v teple. Po odznení úvodnej fázy, pri ktorej je chorému najhoršie, je možné prejsť do režimu poloodpočinku, keď už nie je nutné tráviť všetok čas na lôžku, ale väčšej fyzickej záťaže je vhodné sa vyvarovať. Dbáme na to, aby miestnosti boli aspoň dvakrát denne dobre vyvetrané. Suchý vzduch v bytoch s ústredným kúrením sa dá zvlhčiť položením mokrého uteráka na radiátor. Tip: Vzduch zlepšíte, ak skúsite pokvapkať mokrý uterák niekoľkými kvapkami eukalyptového éterického oleja. Odporúčaný denný príjem tekutín sa odvíja, samozrejme, od telesných proporcií. Vieme si ho približne vypočítať „na mieru“ tak, že vynásobíme svoju ideálnu telesnú hmotnosť tridsiatimi a dostaneme množstvo tekutín v mililitroch, ktoré by sme mali denne prijať. Ideálnu hmotnosť získame odčítaním stovky od svojej telesnej výšky v centimetroch. Vypočítaný objem tekutín je pri viróze (hlavne spočiatku) vhodné zvýšiť asi o 500 ml. Najdôležitejšie však je na príjem tekutín skrátka nezabúdať a dbať naň. Najlepšie tak, že si požadovaný objem dopredu pripravíme a s nikým sa oň nedelíme.

Zázvorový čaj.
Pakoreň zázvoru lekárskeho je prírodné antibiotikum. Dá sa pripraviť veľmi ľahko. Asi 25 g koreňa zázvoru oškrabeme lyžicou, nastrúhame najemno a zalejeme 1500 ml vriacej vody. Ideálne je, ak máme kanvičku s vyberacím bambusovým alebo kovovým sitkom (bambusové je z hľadiska zachovania vitamínov lepšie) a po 5-minútovom vylúhovaní ho jednoducho odstránime a zabránime tak tomu, aby bol čaj príliš štipľavý. Pridáme šťavu z polovice citróna a podľa chuti osladíme medom.

Domáci šípkový čaj.
Šípkové kry sú veľmi rozšírené a zber šípok na nasušenie môže byť spojený s veľmi peknou prechádzkou na konci babieho leta. Pri zbere je dôležité, aby plody prešli prvým ranným mrázikom. Potom už stačia len pracovné rukavice a dlhé rukávy (šípka má ostré tŕne, ktoré chtiac-nechtiac budú ťahať za šaty) a zbierať pekné červené a červenooranžové pevné plody do košíka. Tie potom v teple a suchu na plechu či site nasušíme a uschováme napríklad v zaváracom pohári. Na prípravu 1500 ml čaju použijeme veľkú hrsť nasušených šípok, ktoré rozdrvíme v mažiari. Drviť treba čo najopatrnejšie, aby chuť čaju potom nebola mdlá. Zalejeme vriacou vodou a lúhujeme desať minút. Na precedenie je potrebné čo najjemnejšie sito, pretože šípky majú v sebe jemné chĺpky, ktoré môžu v ústach alebo hrdle škrabať. Prípadne vyberieme sitko s vylúhovanými šípkami a necháme drobné chĺpky usadiť na dne, ktoré potom nezlievame. Šípky obsahujú veľké množstvo vitamínu C a v zime môžu byť jeho dobrým zdrojom. Čaj opäť ochutíme medom, môžeme aj citrónom.

Domáca priedušková zmes.
Počas leta sa môžeme na obdobie nachladnutí dopredu pripraviť zberom a sušením bylín. Na vytvorenie jednoduchej prieduškovej zmesi použijeme tri diely sušených skorocelových listov, tri diely ibiša (u nás ho ťažko nájsť, ale dá sa kúpiť samostatne v bylinných lekárňach) a jeden diel sušeného lipového kvetu. Jednu lyžicu tejto zmesi prelejeme 250 ml vriacej vody, priklopíme hrnček tanierikom a lúhujeme 3 – 5 minút. Popíjame 2× denne.

Horúčka by sa pri bežnom nachladnutí nemala vyskytovať. Často však býva zvýšená teplota s bolesťou hlavy. Na úľavu je možné užiť paracetamol v dávke 500 mg/tabletu. Tento liek proti horúčke je bezpečný aj v prípade osôb s ochorením obličiek a je voľne predajný. Ak chorý potrebuje užiť paracetamol častejšie než trikrát denne, je na zváženie návšteva lekára. Veľmi dôležitým detailom liečby nádchy je spriechodnenie upchatého nosa. Hoci sa to nezdá, dýchanie nosom je veľmi dôležité. Prúdenie vzduchu nosom ventiluje (doslova prevetráva) vedľajšie nosové dutiny a bráni tak šíreniu infekcie do ich vnútra. V lekárni je dnes k dispozícii mnoho účinných voľne predajných nosových kvapiek či sprejov, s ktorých výberom a užívaním skúsený lekárnik odborne poradí. Pri bolesti v hrdle pri prehĺtaní je starou osvedčenou pomocou Priessnitzov zaparovací obklad. Namočíme väčšiu látkovú vreckovku, zložíme pozdĺžne na obdĺžnik a položíme na suchú látkovú šatku (rovnako ako vreckovku zloženú pozdĺžne) a zaviažeme okolo krku mokrou vreckovkou priloženou na pokožku na prednú stranu krku). Ponecháme do zaparenia, potom odstránime. Nepoužívame ho pri dráždivom kašli. Kašeľ býva niekedy urputným a nepríjemným príznakom. Najdôležitejšou liečbou kašľa je hojný prísun tekutín (pozor nie príliš horúcich). Pri suchom kašli si v lekárni požiadame o liek proti kašľu (napr. bromhexin alebo zmes butamirátu a guajfenezínu v kvapkách – nesmú osoby s ochorením myasthenia gravis). Dobrý efekt máva taktiež podanie antihistaminika raz denne, zníži prekrvenie a opuch sliznice dýchacích ciest. Záchvaty kašľa ľahko vyprovokuje zmena teploty okolitého prostredia (prechod z vonkajšieho chladu do vyhriateho prostredia v budove, v dopravnom prostriedku atď.) a konzumácia niektorých potravín podporujúcich tvorbu hlienu (mlieko, čokoláda). Pri kašli s vykašliavaním hlienu je vhodnejšie kúpiť si liek uľahčujúci odkašlanie (napr. ambroxol alebo acetylcysteín). Niekedy sa však nezaobídeme bez lieku na predpis, obzvlášť ak chorý pre kašeľ nespí a trápi sa záchvatmi kašľa. Pri návšteve lekárne sa vyplatí kúpiť si taktiež hojivú mastičku na poškrabaný nos, ktorá môže vzniku boľavej odrenej pokožke pod nosom aj úplne predísť, ak s aplikáciou začneme včas. Stravu preferujeme pri nachladnutí ľahkú, nenafukujúcu. Počiatočné nechutenstvo, ktoré však trvá len prechodne a krátko, nie je nutné prekonávať násilím. Naopak, zvýšenie chuti do jedla je priaznivou známkou začínajúceho uzdravenia. Na záver ešte jedna poznámka. Diabetici s ochorením obličiek užívajúci na cukrovku liek metformín by pri viróze mali tento liek počas teplôt vysadiť.

Prognóza

K vyliečeniu dochádza väčšinou za týždeň až desať dní. V prípade oslabených osôb však môžu ťažkosti pretrvávať aj dlhší čas. Obvykle o trochu neskôr odznieva kašeľ.

MUDr. Adéla Maříková