Vhodné zimné športy pre pacientov s ochorením obličiek

Zimné športy je označenie pre disciplíny, ktoré sa konajú v období zimy. Všeobecne sa medzi zimné športy radia: alpské/zjazdové lyžovanie, beh na lyžiach, snoubording, skoky na lyžiach, jazda na monoski, sane, boby, skeleton, ľadový hokej, krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie, biatlon, curling a mnoho ďalších.

Samozrejme, že nie všetky vymenované, sú pre pacientov s ochorením obličiek vhodné. Rovno vyradíme tie, ktoré sú rizikové z hľadiska prudkých nárazov, dopadov a pádov – skoky na lyžiach, skeleton; neodporúčajú sa ani kontaktné športy – napr. ľadový hokej – nebezpečenstvo poranenia pukom do oblasti brucha a obličiek (najmä u pacientov po transplantácii obličky). Ľadový hokej je navyše šport, ktorý vyžaduje rýchle a výbušné svalové akcie a krátkodobý anaeróbny výkon (to platí napr. taktiež pri rýchlokorčuľovaní).

Pri voľbe zimného športu záleží na vašom aktuálnom zdravotnom stave a predchádzajúcej pohybovej skúsenosti – tá je zásadná. Ak ste bývalý športovec, ktorý danú športovú disciplínu ovláda, ste na to zdravotne spôsobilý, potom je možné šport realizovať s dodržaním bezpečnostných pravidiel. Ďalej je potrebnaé vychádzať zo svojej aktuálnej fyzickej kondície a individuálnych finančných možností, ktoré máte pre realizáciu vybraného športu – zimná športová výbava je v mnohých prípadoch finančne nákladnejšia než v prípade letných športov.

Z hľadiska fyziologického pôsobenia športovej záťaže na organizmus, prípadne cielene udržiavať/zvyšovať svoju fyzickú kondíciu, je optimálne voliť aeróbne cyklické pohybové aktivity, najmä sa odporúča beh na lyžiach – obdoba chôdze s paličkami (nordic walking, severská chôdza). Pri bežeckom lyžovaní môžeme navyše využiť energiu, tzv. sklz, a vďaka tomu sa môžeme pohybovať rýchlejšie a dosiahnuť vyššiu tepovú frekvenciu než pri obyčajnej chôdzi. Pre rozvoj fyzickej kondície je optimálne udržať sa v hodnotách odporúčanej tréningovej tepovej frekvencie minimálne 30 – 60 minút (záleží na trénovanosti a cieli, ktorý chceme v tréningu dosiahnuť).

O tom, ako si zistiť, akú máte optimálnu tréningovú tepovú frekvenciu, ako optimálne trénovať pre udržanie, rozvoj a navýšenie fyzickej kondície, je vhodné sa poradiť s fyzioterapeutom, telovýchovným špecialistom alebo odborníkom/lekárom v oblasti záťažovej fyziológie (športový lekár).

Ak budete chodiť pravidelne na hory a budete si chcieť užívať zimné radovánky naplno, je nutné sa fyzicky pripravovať po celý rok. Pohyb na snehu a ľade je v mnohých ohľadoch náročnejší než „na suchu“. Je potrebné myslieť na to, že pri pohybe v klzkom teréne sme viac labilní. Našu stabilitu a predchádzanie riziku pádu nám pomáhajú udržať spevnené kĺby a dobre posilnené svalstvo (povrchový svalový systém a hlboký svalový stabilizačný systém). Pravidelné cvičenie, celkový dostatok pohybu, ktorý nenechá kĺby a svaly zlenivieť, a správna životospráva sú vhodnou prípravou na zimné športy.

Pozor na riziká zimných športov – dvoma zásadnými rizikami sú úrazy a chlad a podchladenie.

Kĺbovým a svalovým úrazom môžete predchádzať správnym rozcvičením a zahriatím v rámci rozcvičky pred športovou aktivitou. Uvoľniť a rozhýbať kĺby, zahriať a pretiahnuť svaly a šľachy. Rovnaké pravidlo platí po športovej aktivite – opäť je potrebné najmä pretiahnuť zaťažené svaly a šľachy, uvoľniť zaťažené kĺby.

K ľahším poraneniam patria modriny a pomliaždeniny. Tie jednoducho získame pošmyknutím a pádom na tvrdý ľad či sneh. Prvá pomoc spočíva v pokoji, chladivých obkladoch, poprípade špeciálnych mastiach (často s analgetickým účinkom). Pozor si dajte na natrhnutie svalu, ktoré často býva dôsledkom zlého alebo napospol žiadneho rozcvičenia a rozohriatia sa pred športom. Ak vás bolí pomliaždený/natiahnutý sval, pomôžete si ľadovými obkladmi – zabránite/zmiernite tým vznik opuchu, ďalej stiahnutím postihnutého miesta a, ak možno, zdvihnutím postihnutého miesta, ak je to možné a ide o končatinu.

K ťažším poraneniam patrí úrazy kĺbov, ich subluxácia/luxácia, úrazy väzov a ďalej zlomeniny. Najčastejším úrazom pri lyžovaní a snoubordingu je poranenie kolenného alebo ramenného kĺbu a zápästia. Prvá pomoc pri poranení kĺbu je chladenie a stiahnutie obväzom, pokojová poloha, priloženie dlahy a privolanie odbornej lekárskej pomoci. Veľmi časté sú úrazy kolenných väzov a menisku. Hojne sa vyskytujúcim väzivovým poranením pri lyžovaní je pretrhnutie predného skríženého väzu. Tieto väzy držia kĺb v správnej polohe a ak prasknú, koleno zostáva bez ďalšej opory. Tento kĺb je pri lyžovaní zaťažovaný najviac a spočíva na ňom celá telesná váha. Otáčavé, prudké a rýchle zmeny pohybu sú provokatívnymi pre natrhnutie/pretrhnutie väzu. Veľmi dôležitá je včasná a správna diagnostika a následná liečba.

Pacienti s ochorením obličiek môžu mať poruchy termoregulácie, preto je tomu potrebné prispôsobiť dĺžku pobytu v chladnom prostredí a zvoliť vhodné oblečenie a obuv. Oblečenie by malo byť z hrejivého, ľahkého a priedušného materiálu. Je lepšie sa obliekať metódou „vrstvenia“ – viac ľahkých vrstiev na sebe (odporúčajú sa cca tri – spodná vrstva (bielizeň/ termobielizeň), stredná vrstva (halena, mikina) a zvršková vrstva (bunda/kabát)) než menej a viac objemných.

Benefity vybraných (obľúbených) zimných aktivít pre pohybový systém a fyzickú kondíciu

Beh na lyžiach – ide o cyklickú vytrvalostnú pohybovú aktivitu, ktorá rovnomerne do pohybu zapája svalstvo hornej aj dolnej polovice tela. Svaly sa do pohybu zapájajú v kontralaterálnych pohybových vzorcoch, ktoré sú z hľadiska zaťaženia pohybového systému optimálne, s minimálnym rizikom asymetrických preťažení. Záleží na tempe, ktoré si zvolíme tak, aby bol pre nás pohyb v tejto rýchlosti technicky a fyzicky zvládateľný.

Zjazdové lyžovanie – ide o silovo-vytrvalostnú pohybovú aktivitu; do pohybu sa zapájajú najmä svaly trupu a dolnej polovice tela – zadku a dolných končatín. Na zdolanie zjazdovky strednej náročnosti („červená“) je potrebné mať určitú úroveň svalovej sily dolných končatín, aby ste zvládli plynulý zjazd.

Snoubording – podobne ako pri lyžovaní ide o silovo-vytrvalostnú pohybovú aktivitu (záleží na dĺžke zjazdu). Oproti zjazdovému lyžovaniu vyžaduje snoubording určitú pohybovú koordináciu hornej a dolnej polovice tela. Do aktivity sa okrem svalstva dolnej polovice tela zapájajú taktiež trupové a brušné svaly (najmä po páde, pri dvíhaní dolných končatín s ťažkými topánkami a doskou; pri pretáčaní sa z polohy na chrbte na brucho).

V podstate je možné povedať, že zjazdové lyžovanie a snoubording majú na ľudské telo podobné pôsobenie. Je to predovšetkým zaťažovanie dolných končatín, ktoré musí tlmiť preťaženie vzniknuté zjazdom a nerovnosťou zjazdovky, a trupu, ktorý sa podieľa na spevnení tela a udržaní rovnováhy. I napriek tomu sú tu odlišnosti, predovšetkým vo využití svalov dolných končatín. Lyžovanie je prirodzenejšie, je viac podobné chôdzi tak smerovaním čelom vpred, ako aj pohybom dolných, ale aj horných končatín. Takisto lyže pôsobia veľmi dobre na stabilizáciu tela a končatín, ktoré musí vyrovnávať zaťaženie pôsobiace na človeka pri zjazde. Na snouborde sa pohybujeme bokom vpred s pevne pripnutými nohami, čo je z hľadiska biomechaniky pohybu pre ľudské telo nefyziologické, nielen v prípade dolných končatín, ale aj pre oblasť trupu a chrbtice.

Korčuľovanie/krasokorčuľovanie – ide skôr o vytrvalostnú pohybovú aktivitu, ktorá vyžaduje veľkú mieru pohybovej koordinácie a predchádzajúcu pohybovú skúsenosť.

Sánkovanie/bobovanie – zábava a odreagovanie pre všetky generácie. Treba si dať pozor na prechladnutie a kontrolovať si suchosť oblečenia.

Curling – patrí k netradičným zimným športom, ktorý sa teší čím ďalej väčšej obľube. Na jeho prevádzkovanie sú potrebné špeciálne upravené ľadové haly a ďalej potom špeciálna obuv a herné pomôcky. Podľa štýlu hry ide o vytrvalostno-silovú pohybovú aktivitu, ktorá do pohybu zapája svalstvo hornej aj dolnej polovice tela.

PhDr. Andrea Mahrová, Ph.D.