Dialýza

Ak ste v konečnom štádiu ochorenia, t. j. ak vaše obličky už vôbec nemôžu pracovať, musíte začať liečbu na nahradenie funkcie obličiek – dialýzu alebo transplantáciu obličky.

Dialýza čistí krv od odpadových látok, vody a prebytočných solí, ktoré sa v krvi hromadia v dôsledku zlyhania obličiek. Počas dialýzy sa teda z krvi odstraňujú odpadové látky a odoberá sa časť vody. Dialýza teda môže nahradiť vylučovaciu funkciu obličiek. Nemôže však nahradiť produkciu hormónov – erytropoetínu a vitamínu D, ktoré sú normálne produkované obličkami. Tie sa musia nahradiť liekmi.

Dve najbežnejšie metódy dialýzy sú hemodialýza a peritoneálna dialýza.

Hemodialýza

čistí a filtruje krv, odstraňuje nežiaduce odpadové látky, prebytočné soli a vodu. Pomáha kontrolovať krvný tlak a udržiavať rovnováhu dôležitých látok, ako sú draslík, sodík, vápnik a hydrogénuhličitan.

Vo vnútri hemodialyzačného prístroja sa nachádza špeciálny filter nazývaný dialyzátor. Dialyzátor funguje ako umelá oblička. Počas liečby prechádza krv cez sústavu hadičiek do dialyzátora, ktorý selektívne filtruje odpadové látky a prebytočnú vodu, ale nie látky, ktoré telo potrebuje. Prečistená krv potom prúdi cez ďalšiu súpravu hadičiek späť do tela. Dialyzátor je pripojený k zariadeniu, ktoré monitoruje prietok krvi a množstvo odpadu v krvi, ako aj množstvo určitých látok v krvi a hemodialyzačnej tekutine.

Obr: Hemodialýza: krv prúdi z tela von cez dialyzačný prístroj. Krv očistená od odpadových látok prúdi cez dialyzátor späť do ciev.

Frekvencia liečby

Hemodialýza je zvyčajne potrebná trikrát týždenne a zvyčajne ju pripravuje, vykonáva a monitoruje v dialyzačnom stredisku zdravotná sestra a vyškolení technici. Každé dialyzačné sedenie zvyčajne trvá 3 – 5 hodín (niekedy aj viac). Počas liečby môžete čítať, písať, spať, rozprávať sa alebo sledovať televíziu.

Ďalšou možnosťou je vykonávať dialýzu doma. Pacient a jeho blízki musia prejsť intenzívnym školením, aby boli schopní pripraviť, vykonať a monitorovať liečbu. Možnosť domácej dialýzy závisí od technických možností a priestorových podmienok v domácnosti. Harmonogram liečby je podobný ako v dialyzačnom stredisku: trikrát týždenne po dobu 3 až 5 hodín.

Cievny prístup

Vytvorenie prístupu do krvného obehu je dôležitým krokom pred začatím dialýzy. V ideálnom prípade by sa to malo urobiť niekoľko mesiacov pred prvou dialyzačnou liečbou. Možno budete musieť zostať cez noc v nemocnici, ale mnohým pacientom sa cievny prístup zavádza ambulantne. Tento cievny vstup minimalizuje nepríjemné pocity spojené s nutnosťou dostať krv z vášho tela do dialyzačného prístroja a späť. Dva hlavné typy prístupu sú AV skraty a štepy. Počas každého dialyzačného sedenia sa do shuntu alebo štepu zavedú dve ihly.

Arteriovenózny skrat (shunt). Chirurg pripraví skrat pomocou vašich vlastných ciev. Spojí (zvyčajne v oblasti predlaktia) tepnu a žilu a toto spojenie umožní, aby do žily prúdilo viac krvi. Časom sa hrúbka steny žily zväčší a stena sa stane hrubšou, a preto sa môže použiť na opakované vpichy ihlou. Skrat je najlepší dlhodobý prístup k dialýze, pretože zabezpečuje dostatočný prietok krvi, trvá dlho a sprevádza ho málo komplikácií.

Graft. Transplantát je spojenie tepny a žily pomocou syntetickej trubice. Takto vytvorený cievny vstup sa zvyčajne môže použiť skôr, ale je potrebná zvýšená starostlivosť o tento vstup z hľadiska prevencie infekcií a zrážania krvi.

Obr: Transplantát spája tepny a žily pomocou syntetickej trubice.

Katéter. Ak ochorenie vašich obličiek rýchlo postupuje, nemusí byť čas na získanie trvalého prístupu pred začatím hemodialyzačnej liečby. Možno bude potrebné použiť katéter, hadičku zavedenú do žily v blízkosti krku/hrudníka alebo dolnej časti stehna, ako dočasný prístup. Niektorí ľudia používajú katéter aj ako dlhodobý prístup. Katétre, ktoré sa budú používať dlhšie ako 3 týždne, sa kvôli väčšiemu pohodliu a menšiemu počtu komplikácií umiestňujú pod kožu.

Obr: Katétre sa umiestňujú do veľkých žíl, ktoré vedú do srdca.

Komplikácie

Problém s cievnym prístupom

Problémy s cievnym prístupom sú najčastejším dôvodom hospitalizácie pacientov na hemodialýze. Medzi bežné problémy patria infekcie, upchatie cievneho prístupu spôsobené zrážaním krvi a nedostatočný prietok krvi. Tieto komplikácie znižujú účinnosť liečebného procesu. Možno budete musieť opakovane podstúpiť chirurgické zákroky na opravu cievneho prístupu. Preto je dôležité každý deň ho starostlivo kontrolovať, či sa v ňom neobjavujú príznaky infekcie alebo zrážania krvi.

Rovnováha tela počas liečby

Ďalšie problémy môžu byť spôsobené rýchlymi zmenami vodnej a chemickej rovnováhy v tele počas liečby. Dva najčastejšie vedľajšie účinky sú svalové kŕče a hypotenzia (nízky krvný tlak). Pri nízkom krvnom tlaku môžete pociťovať slabosť, závraty alebo bolesti brucha. Niekedy sa počas dialyzačnej liečby môže vyskytnúť aj vysoký krvný tlak (hypertenzia). Inokedy imunitný systém reaguje na syntetické membrány vo vnútri dialyzátora. Táto reakcia je podobná alergickej reakcii.

Ako sa vyhnúť komplikáciám a predchádzať im

Pravdepodobne bude trvať niekoľko mesiacov, kým si na hemodialýzu zvyknete. Vedľajšie účinky sa zvyčajne dajú ľahko a rýchlo liečiť, preto by ste ich mali vždy hlásiť svojmu lekárovi a/alebo personálu dialýzy hneď, ako sa objavia. Mnohým vedľajším účinkom sa dá predísť, ak budete dodržiavať správnu diétu, obmedzíte príjem tekutín a budete užívať lieky podľa pokynov.

Peritoneálna dialýza

Zjednodušene povedané, peritoneálna dialýza nahrádza čistiacu funkciu obličiek filtráciou krvi cez výstelku brušnej dutiny, peritoneum.

Peritoneálna dialýza je ďalší spôsob odstraňovania prebytočnej vody, odpadu a chemických látok z tela. Pri tomto type dialýzy sa ako filtračná membrána („dialyzátor“) používa pobrušnica (peritoneum) vo vnútri brušnej dutiny. Pobrušnica je tenká výstelka, ktorá nalieha na väčšinu brušných orgánov. Peritoneálna membrána obsahuje mnoho malých krvných ciev a má veľký povrch, ktorý tlačí na stenu brušnej dutiny. Z tohto dôvodu je peritoneálna dialýza vhodná na filtrovanie krvi, keď je brušná dutina naplnená čistým dialyzačným roztokom.

Typy peritoneálnej dialýzy

Existujú dva hlavné typy peritoneálnej dialýzy: kontinuálna ambulantná peritoneálna dialýza (CAPD), ktorá sa zvyčajne vykonáva počas dňa, a kontinuálna automatizovaná peritoneálna dialýza (APD), ktorá sa môže vykonávať v noci pomocou zariadenia, ktoré samo plní a vyprázdňuje brušnú dutinu. Oba typy peritoneálnej dialýzy môže zvyčajne vykonávať sám pacient.

Kontinuálna ambulantná peritoneálna dialýza (CAPD)

CAPD je najbežnejším typom peritoneálnej dialýzy. Nevyžaduje si žiadne vybavenie a môže sa vykonávať počas každodenného života. Pri CAPD sa vaša krv čistí nepretržite. Dialyzačný roztok prechádza z plastového vrecka cez katéter do brucha a po uzavretí katétra zostáva dialyzačný roztok v bruchu niekoľko hodín. Potom môžete dialyzačný roztok vypustiť späť do vaku a zlikvidovať ho. Ten istý katéter možno použiť na doplnenie brucha čerstvým dialyzačným roztokom, aby sa proces čistenia mohol začať odznova. Pri CAPD zostáva dialyzačný roztok v bruchu 4 až 6 hodín (alebo aj viac). Proces vyprázdnenia použitého dialyzačného roztoku a jeho nahradenia čerstvým roztokom trvá približne 30 až 40 minút. Výmena by sa mala vykonať v čistom, dobre osvetlenom priestore. Väčšina ľudí mení dialyzačný roztok najmenej štyrikrát denne a v noci spí s roztokom v žalúdku. Pri CAPD nie je potrebné vykonávať dialyzačné procedúry počas noci.

Automatizovaná peritoneálna dialýza (APD)

Na plnenie a vyprázdňovanie sa v APD používa zariadenie nazývané cyklér. Naplnenie a vyprázdnenie brušnej dutiny sa uskutoční trikrát až päťkrát počas noci. Ráno sa potom napustí roztok, ktorý sa ponechá na mieste počas celého dňa. Počas tohto času môžete vykonávať svoje každodenné činnosti. Predtým, ako pôjdete spať, sa katéter opäť pripojí k cyklamére a potom sa začne nočná výmena.

Modifikovanou formou APD je „PD Plus-terapia“, ktorá si vyžaduje dodatočnú výmenu počas dňa. Tento typ sa používa hlavne u pacientov s nadváhou alebo ak peritoneálna membrána filtruje odpad príliš pomaly.

Cievny prístup

Pred prvou dialýzou vám chirurg zavedie do brucha malú mäkkú hadičku nazývanú katéter (napríklad Tenckhoffov katéter). Katéter funguje lepšie, ak sa vstup dobre zahojí, čo zvyčajne trvá 10 dní až 3 týždne. Plánovanie zavedenia dialyzačného portu preto môže zvýšiť úspešnosť liečby. Katéter zostáva na mieste natrvalo. Používa sa na plnenie a vypúšťanie dialyzačného roztoku do/z brucha. Jeden koniec katétra spočíva v brušnej dutine, zatiaľ čo druhý vyčnieva z tela asi 10 cm, v závislosti od typu katétra. Tento vonkajší koniec je uzavretý s výnimkou plnenia a vypúšťania dialyzačného roztoku.

Komplikácie

Najčastejším problémom pri peritoneálnej dialýze je peritonitída – závažná brušná infekcia. Peritonitída môže vzniknúť, ak sa infekcia dostane do miesta, kde katéter vstupuje do vášho tela. Ku kontaminácii a následnej infekcii dochádza aj pri manipulácii s vakom počas pripájania a odpájania. Peritonitída si vyžaduje antibiotickú liečbu, ktorú vám predpíše lekár.

Aby ste sa vyhli peritonitíde, musíte byť opatrní, presne dodržiavať postupy a naučiť sa rozpoznať počiatočné príznaky peritonitídy, medzi ktoré patria:

• horúčka,
• nezvyčajná farba alebo zakalenie dialyzačného roztoku
• začervenanie alebo bolesť v okolí katétra

Tieto príznaky musíte ihneď po ich výskyte nahlásiť svojmu lekárovi, aby ste sa vyhli závažným komplikáciám.

Tipy na hygienu rúk na prevenciu peritonitídy

Pred dotykom katétra, výstupu alebo miesta pripojenia si vždy umyte a vydezinfikujte ruky. Znížite tak množstvo baktérií a vírusov na rukách a znížite riziko, že sa dostanú do vášho tela a spôsobia infekciu.

Dodržiavanie správnej hygieny rúk môže zabrániť infekcii.

Najprv si dôkladne umyte ruky, odstráňte nečistoty. Uistite sa, že máte čisté nechty, a potom si ruky osušte. Ďalším krokom je dezinfekcia. Uistite sa, že používate dostatočné množstvo dezinfekčného prostriedku na ruky, aby ste mali pokryté celé ruky a aby zostali vlhké počas celej procedúry. Nezabudnite na zápästia a nechty. Počas procesu dezinfekcie si odstráňte prstene, náramky a hodinky. Ak máte dávkovače dezinfekčného prostriedku, stlačte dávkovač lakťom – zabránite tak kontaminácii rúk.